Určujúcim kritériom pre zatriedenie skupín lesných typov do edafických radov a medziradov (v zmysle Zlatníka 1978) je povaha pôdneho prostredia. Z pôdnych vlastností je najdôležitejšia trofnosť (obsah živín), pôdna reakcia (pH), a ďalej priebeh humifikácie resp. humusová forma, hĺbka pôdy, skeletnatosť, vododržnosť a pod.
Povaha pôdneho prostredia je indikovaná prítomnosťou až dominanciou druhov s vyhranenými trofickými nárokmi (oligotrofné, mezotrofné, heminitrofilné, nitrofilné, kalcifilné) a ich kombináciami. Skupiny lesných typov sú zoradené do štyroch základných edaficko-trofických (ekologických) radov: A, B, C, D, a dvoch prechodných radov, resp. medziradov ‑ A/B, B/C. Vlhkomilné spoločenstvá podmienené dodatkovou vodou sa radia do dvoch edaficko-hydrických radov (súborov) “a” a “c”, ktoré sú diferencované hojnou až dominantnou účasťou hygrofilných rastlín a špecifickými pôdnymi typmi.
Limitné hodnoty pôdnej reakcie (pH H2O) v 0–5cm A horizontu pôdy sú pre každý rad uvedené podľa Kuklu (1993).